DUNAV 1255 2018 - sobotný report + VIDEO

25. marec 2018 ... Lukáš Kvietok ... po včerajšom nádhernom slovenskom večere v Srbsku, kde nám robili spoločnosť dve dámy,  borovička a žinčica, sme mali ráno myšlienky na vážkach ... idzem, nejdzem, idzem, nejdzem, hej, ňe, hej, ňe ... na súťaž. 

Asi okolo deviatej sme dorazili do „Pokrajinskeho zavodu na zaštitu  prirode“ v Novom Sade, kde sa konal 3. ročník modelárskej súťaže Dunav 1255. Už pred budovou sme vedeli, že súťaž bude stáť za to, minimálne z dôvodu krásneho výberu miesta – prírodovedné múzeum.

Hneď pri vstupe sme stretli priateľov z Noveho Sadu, Predraga a Radeho, ktorí nás privítali, vyobjímali a vysvetlili nám postup a priebeh súťaže. Asi po polhodine dorazila aj druhá osádka z Rimavskej Soboty. Spoločne sme vystavili modely, a keďže sme boli medzi prvými a mali sme dostatok času, dali sme si skvelý branch (raňajko-obed).

Ivka našla na internete odporúčanú reštiku Veliki v Novom Sade, kde sme sa v priebehu sedem minút presunuli. Nachádzala sa prakticky v centre Noveho Sadu, v úzkej uličke, na ktorej bol ruch asi ako v Bratislave cez vianočné sviatky. Boli sme veľmi milo prekvapení z priestoru a prístupu ľudí. Všade v Srbsku sme sa cítili, ako keby sme boli akási významná diplomatická delegácia. Dôležitejšie ako delegácia europoslancov na Slovensku. Raňajky boli neskutočne chutné, zaujímavé a hlavne lacné.

Ani sa nám nechcelo odísť, ale po 12tej hodine sme sa rýchlo presunuli naspať na súťaž, kde nás milo prekvapil počet modelov. Aj našim zapríčinením sa ich počet modelov vyšplhal na viac ako 320, čo bol pre chalanov z Noveho Sadu pekný skok smerom nahor. Janči sa podujal svojej obľúbenej činnosti a išiel fotiť všetky modely, ktoré v priebehu najbližších dní budete vidieť aj Vy. A my ostatní sme sa venovali modelárom, ktorých už poznáme z predchádzajúcich súťaží – Zoran a Čáslav. V priebehu pár minút sme boli obklopení modelármi zo Srbska, Macedónska, Bosny a Hercegoviny, Rumunska, Bulharska, Ruska, Slovinska a Chorvátska. Noví modelári, noví príjemní ľudia, nové kontakty a nové možnosti zúčastniť sa súťaží po celom Balkánskom polostrove.

Po všetkých týchto príjemných rozhovoroch a stretnutiach sme mali asi dve hodiny čas, pokiaľ bude vyhodnotenie súťaže. A akí by sme to boli Slováci, keby sme boli v blízkosti Báčskeho Petrovca a nenavštívili ho. Báčsky Petrovec je slovenská obec asi 25km od Noveho Sadu, kde žije takmer  90% Slovákov. Do polhodiny nás vítala obec v slovenskom jazyku, čo nás neskutočne chytilo za srdcia. Auto sme zaparkovali priamo vedľa Matice slovenskej v Petrovci, kde sme natrafili na niekoľko slovenských ŠPZetiek z Bratislavy a z Nitry.

Po niekoľkých minútach sme stretli prvého Slováka, predavača v obchode s chovateľskými potrebami. Poskytol nám mapu a poradil, čo si máme v Petrovci pozrieť a kade sa môžeme prejsť. Je neskutočne príjemné, keď idete po ulici 500 km južne od svojej vlasti a počujete, ako jedna suseda hovorí druhej: „A keď to vybavíš, tak mi prosím ťa zavolaj.“ Poobzeral som sa okolo seba a povedal: Ľudia, veď my sme doma. Po príjemnej prechádzke sme sa vrátili naspať na súťaž, spokojní a vysmiati.

Po štvrtej hodine sa začalo vyhodnotenie, ktoré nás milo prekvapilo, pretože každý z nás nejakým spôsobom zabodoval – či už Likeom od organizátorov, priamo cenou, alebo dokonca špeciálkou. Počas súťaže nás oslovil pán z Bosny, ktorý nám predstavil svojho trinásťročného syna Nikola Pljevaljčića a jeho modely. Práca tohto mladého modelára a jeho skromnosť nás ihneď oslovila. Prezradil nám, že jeho oblasť záujmu je obdobie „Studenej vojny“. Otec Aleksandar nám vysvetlil, že v Bosne je veľký problém s kúpou plastikových modelov. Keď nejaký chce, musí so synom cestovať až do Belehradu. Uvedomili sme si, že na Slovensku máme ideálne podmienky a nemusíme riešiť takéto záležitosti. Rozhodli sme sa, že tomuto mladému modelárovi kúpime model, aby sme ho povzbudili do ďalšej práce. Pri odovzdávaní modelu Mi-8 sa veľmi potešil, rovnako nadšený bol aj jeho otec, na ktorom bolo ihneď poznať, že syna veľmi podporuje. Bol to jeden z najsilnejších momentov dnešného dňa.

Po súťaži sme si zbalili modely a rozlúčili sa na chvíľku s organizátormi, a pokračovali v našich výletoch. Ďalšia zastávka bola Petrovaradínska pevnosť, na ktorú sme sa museli ísť pozrieť, napriek tomu, že sme tento výlet absolvovali už dvakrát. Po krátkej prechádzke sme sa presunuli do penziónu, kde sme si dali asi hodinový oddych pred večerou, na ktorú nás pozvali organizátori.

O 20:15 sme už vystupovali v pre nás známom prostredí na kraji Dunaja, kde sa konalo posedenie pre priateľov organizátorov. Stretli sa tam blízki modelári organizátorov z Rumunska, Bosny a Hercegoviny, Srbska, Chorvátska, Macedónska a samozrejme Slovenska. Nádherné prostredie pri mŕtvom ramene Dunaja, v perfektnej reštaurácii, s príjemnou živou hudbou, ktorá nám robila spoločnosť celý večer, a s neskutočným množstvom tradičného srbského jedla. Čo viac si môže modelár po výborne zorganizovanej súťaži želať. V rámci posedenia sme diskutovali o súťažiach, modeloch, o možnostiach zúčastnenia sa ďalších súťaží na Balkáne, vymieňali si kontakty a zabávali sa do neskorých večerných hodín.

Dozvedeli sme sa, ktorí modelári podporia a zúčastnia sa súťaží na Slovensku a samozrejme prisľúbili účasť aj na ostatných súťažiach, ktoré títo modelári zorganizujú v budúcnosti. Rovnako sme sa dozvedeli správu, ktorá nás milo prekvapila, ale rovnako veľmi zaskočila. Tento rok sa otvorenie sezóny na Slovensku v Rimavskej Sobote krížilo s otvorením sezóny v Bosne a Hercegovine v Banje Luke. Budúci ročník sa zúčastnia ModelFestu aj modelári z Belehradu, a keďže by sa súťaž znova krížila s Banja Lukou, a Belehradčania by sa jej nemohli zúčastniť, organizátori sa rozhodli podujatie presunúť o týždeň. Podľa mňa gesto, ktoré sa na Slovensku a v Čechách zatiaľ nestalo, a kvôli prílišnej rivalite ani stať nemôže. Klobúk dolu páni a všetka česť.

Celkovo môžem súťaž v Novom Sade zhodnotiť ako vynikajúce podujatie, na ktoré sa oplatí ísť pozrieť, a na ktoré sa nám oplatí v budúcnosti vrátiť. Pohostinnosť a dobrosrdečnosť srbských ľudí je pre nás neskutočným potešením, a viem, že hovorím aj za ostaných „účastníkov zájazdu“, keď poviem, že máme radi Srbsko.

Pred polnocou sme dostali ešte jednu zaujímavú správu od nášho známeho modelára Nikoly Radenovica. Určite všetci dobre viete, že dnes, teda 24. marca je 19 rokov od začatia bombardovania Srbska vojskami NATO. A tú sú informácie z prvej ruky.           

• Trvanie 78 dní
• 25 000 ton TNT
• 50 rakiet
• 2000 mŕtvych
• 15 ton ochudobneného uránu
• 100 000 000 dolárov skôd
  
• V roku 1990 malo karcinóm 9900 ľudí
• V roku 2015 má karcinóm 40 000 ľudí 

Ani táto udalosť nezostala bez povšimnutia a všetky obete si prítomní modelári uctili minútou ticha...