Martin Kováč - interview 2.časť

Veľa ľudí si myslí, že postaviť model, nafotiť ho a napísať článok je jednoduchá záležitosť, skús popísať, čo všetko človek musí vlastniť, ak chce napísať skutočne dobrý článok?

Dobrá otázka. Často sa stretávam s reakciami rôznych modelárov, ktorí sa sťažujú, že v Modelárovi sa točia stále dokola tí istí autori a priestor by mali dostať aj druhí, ktorí lepia tak isto dobre. To je síce pekné, ale na článok do časopisu nestačí len dobrý model.

Aby mal článok nejaký zmysel, musí čitateľa niečo naučiť. Preto musí mať modelár možnosť detailne zdokumentovať svoje postupy. Rovnako často čítavam a počúvam sťažnosti, že sa všetci príliš sústreďujeme na dokumentáciu farbenia a patiny a k stavbe napíšeme len: „model sa staval veľmi dobre“. Žiaľ, na čistote stavby toho človek veľa nevymyslí. Model je buď postavený čisto alebo nie. To isté platí aj o šperkovaní modelu leptami a inými doplnkami. Avšak existujú určité postupy pri stavbe, ktoré si vyžadujú osobitý prístup, napríklad imitácia štruktúry panciera, zvarov, bojového poškodenia. Mám v pláne sa k týmto veciam vyjadriť v budúcich článkoch. Množstvo postupov sa taktiež opakuje stále dokola. To však neznamená, že by ich autor nemal zdokumentovať. Vždy je veľká pravdepodobnosť, že nejaký začínajúci modelár si kúpi svoj prvý časopis s daným článkom, a ak by autor preskočil niektoré kroky, prípadne sa im venoval len okrajovo, bol by článok pre čitateľa mätúci.

Ale späť k téme. Na napísanie dobrého článku potrebuje autor v prvom rade kvalitné fotografie modelu a postupu. To znamená kvalitný fotoaparát so stojanom. Okrem toho považujem za nevyhnutnosť fotiť modely na čistom pozadí, to znamená dostatočné osvetlenie a v ideálnom prípade fotostan. Aby boli fotky naozaj čisté, je potrebné ich dodatočne softvérovo spracovať. Z mojej skúsenosti je jediným adekvátnym programom Photoshop. Vyskúšal som mnoho iných jednoduchších softvérov, avšak ich funkcie neboli nikdy dostatočné.

Okrem toho sa autor musí vžiť do situácie čitateľa. Musí predvídať, čo bude pre čitateľa užitočné. Niečo, čo považujem za samozrejmosť, môže byť pre niekoho iného úplná novinka. Preto je nevyhnutné detailne zdokumentovať každý krok, ak to možnosti dovoľujú. Sú postupy, napríklad aplikácia pigmentov, ktoré sa v ateliérových podmienkach fotia naozaj ťažko.

Každý postup však treba zreteľne popísať, aby všetci pochopili, o čo sa autor snaží a prečo to robí. Popisy ako „nanesený wash“ alebo „zablatenie podvozku“ dokopy nikomu nič nedajú.

Ak si to zosumarizujeme, stavba modelu pre článok je jedným slovom otrava. Istým spôsobom ma však dokumentácia mojej práce baví a som rád, ak môžem moje poznatky posúvať ďalej.

V kariére modelára si sa dostal skutočne ďaleko, máš ešte nejakú nesplnenú métu, poprípade sen?

Je ich niekoľko. Ako som už spomenul, chýba mi tá bezstarostnosť pri lepení spred niekoľkých rokov. Moc rád by som sa niekedy k tomuto prístupu vrátil. Snáď sa mi to raz podarí. Okrem toho by som sa raz chcel naučiť maľovať figúrky na vysokej úrovni. Mal by som veľkú radosť, keby som mal na modeloch jednu-dve figúry, ktoré by kvalitou nezaostávali za samotným modelom. 

Ak by si mal určiť najlepšieho modelára bojovej techniky na svete, kto by to bol?

Najlepšieho modelára je nemožné určiť. Modelár nie je športovec, ktorý ak dobehne do cieľa prvý, stane sa najlepším. Modelárstvo je umenie a umenie je o subjektívnom hodnotení. Na svete existuje množstvo modelárov, ktorí tvoria svetovú špičku, no ani o jednom sa nedá povedať, že by bol najlepší. Možno niekde existuje človek, o ktorom ani neviem, a jeho práce by mi vzali dych.

Dlho bol pre mňa najlepším modelárom Miguel Jimenez. Doteraz si pamätám, keď som prvýkrát listoval v Modelárovi s jeho modelom tanku Ha-Go a nechápal som, ako môže niekto niečo tak dokonalé vytvoriť. Miguel sa však premenil na biznismena, čím kvalita jeho modelov utrpela ťažkú ranu. Dnes je už prekonaný množstvom iných modelárov, no napriek tomu na jeho modeloch vždy nájdem nejaký detail, ktorý mi vie poslúžiť ako inšpirácia.

Z dlhodobého hľadiska ma najviac poznačili modely a štýl Adama Wildera. Jeho modely považujem po technickej stránke za najprepracovanejšie. Je tu aj mnoho ďalších profesionálov: Michael Rinaldi, John Tolcher, Kristof Pulinckx, Hugo Luyten, Per Olav Lund, Jirko Malchárek, Fabrizio Pincelli, Sergiusz Peczek, Wu Bayin, José Luis Lopez a ďalší, ktorých práce obdivujem a každý z nich má svoj vlastný unikátny štýl so svojími silnými stránkami aj slabinami.  Určiť však toho jediného najlepšieho modelára je nemožné asi rovnako ako kráčať po vode.

Martin počas súťaže Vertigo cup 2014 sprevádzal a tlmočil workshop Adama Wildera

Na súťaži s priateľmi (Mošoň 2015)

Fotogaléria Martinových modelov, s ktorými sa pravidelne stretávate na stránkach mesačníka Modelář.

Stretávame sa s názormi, že tvoje modely sú iné na fotkách, než v skutočnosti.

Áno, na fotkách vyzerajú lepšie. Každý model by mal vyzerať lepšie na kvalitnej fotke, než v skutočnosti. A nie je na tom nič zlé. Modely fotografujem vo fotostane s tromi silnými lampami. Na súťažiach máme väčšinou len jeden zdroj svetla – okno – a ak je zamračené, tak žiadny. Na súťaže vo všeobecnosti moc nechodím, takže moje modely majú ľudia väčšinou možnosť vidieť len na internete a v časopisoch. Z toho vyplýva, že model by som im mal odprezentovať čo najlepšie. Fotky hotového modelu bežne retušujem a nepovažujem to za žiadne podvádzanie alebo klamanie diváka. Ak zrkadlovka zachytí na povrchu modelu drobné prachové zrnká alebo chĺpky, ktoré som voľným okom na stole nevidel (nehovoriac o divákovi na zle osvetlenej súťaži), tak ich vo Photoshope jednoducho retušovaním odstránim.  Okrem toho, čitateľ časopisu nie je len šéfredaktorov zákazník, ale svojím spôsobom aj môj. A zákazníkovi chcem dať za jeho peniaze ten najlepší produkt. 

V posledných rokoch sa aj modelárstvo stalo biznisom a modelári majú firmy, ktoré prezentujú pri stavbe svojich modelov. Ako sa pozeráš na tento fenomén?

V podstate je to v poriadku. Ak je človek šikovný, spraví si biznis z čohokoľvek. Chápem, že títo ľudia používajú svoje modely na propagáciu vlastných produktov. Myslím, že neexistuje efektívnejší spôsob propagácie produktu, ako názorné predvedenie jeho použitia na špičkovom modeli.

Na druhej strane sa mi nepáči rozdelenie trhu, resp. používateľov – obyčajných modelárov – do skupín určených používaním produktov od danej značky. Kedysi sme tu mali len MIG Productions. Dnes tu máme viaceré firmy so svojimi nezmieriteľnými tábormi. Najmä vzťah fanúšikov Ammo a AK-Interactive mi pripomína konflikt iOS vs. Android. Už niekoľkokrát po mne niektoré firmy chceli stavbu modelu s výhradným použitím ich produktov. Pravdupovediac mi toto skupinkovanie modelárov len kvôli používaniu odlišných značiek tak trochu lezie na nervy. Samozrejme, nech každý používa to, čo mu najviac vyhovuje, a pokiaľ niekomu vyhovuje kompletný sortiment Ammo, nemôžem mať nič proti.

Veď ja sám mám doma vďaka spolupráci s Adamom Wilderom celý sortiment jeho firmy. Nemám však potrebu vypisovať na internete, aké sú jeho prípravky najlepšie na svete a ako parádne sa mi s nimi robí. Taktiež ma neláka fotiť svoje modely na pozadí steny vybudovanej z naskladaných fľaštičiek s patinovacími farbami.

Okrem toho existuje rozdiel medzi bezhlavým používaním výrobkov istej firmy, pretože si daný človek myslí, že je to super, a používaním vlastného rozumu pri výbere toho, čo mi vyhovuje. Preto používam aj niektoré prípravky od AK-Interactive, starý dobrý tmavý wash od MIG Productions a autentické farby Ammo. Najlepším prípravkom na patinu pre mňa však stále sú olejové farby.

Moja rada pre niektorých modelárov: Neprezentujte sa fľaštičkami s logom firmy, prezentujte sa kvalitou svojej práce. 

Pár mesiacov dozadu modelári riešili kauzu so zoskupením Czechoslovak Modellers Seriously a najmä na internete bola táto skupina modelárov ostro kritizovaná. Čo si myslíš o zoskupení CSMS?

Ide o normálnu uzavretú modelársku skupinu. Mnohých iritoval názov, keďže som však bol členom tejto skupiny od jej vzniku, viem, že vznikol v podstate na kolene bez akýchkoľvek skrytých úmyslov vyvyšovať sa. Názov korešpondoval s motiváciou vzniku skupiny, ktorá bola o kvalitnej modelárčine bez fotičov krabíc a rečiach o blbostiach netýkajúcich sa modelov.

Akonáhle sa existencia tejto skupiny dostala do povedomia modelárov, začali podráždené reakcie a diskusie na nymburskom aj modelárskom fóre – z môjho pohľadu neopodstatnené. Vedenie skupiny tento stav využilo a vznikla satirická stránka Chrám seriously. Neskôr bola táto stránka zrušená a nahradená našou verejnou galériou, ktorá za týždeň získala niekoľko tisíc fanúšikov a odštartovala trend modelárskych stránok jednotlivých národov, v ktorom pokračovali Made in Poland (Poliaci) a Red Square Modellers (Rusi).

Myslím, že väčšina podráždených reakcií vznikala zo závisti. Veľa ľudí o nás písalo, že sme namyslení, arogantní a povýšeneckí, pritom v skutočnosti sme sa nikdy nad nikoho verejne nepovyšovali, keďže naša komunikácia prebiehala vo vnútri skupiny. Z môjho pohľadu bola väčšina modelárov len sklamaná, veď „ak existuje nejaká skupina serióznych československých modelárov, ako je možné, že tam nezobrali aj MŇA??? Asi nie som pre nich dobrý, no tak im to dám vyžrať.“

Najvtipnejšie na tom všetkom bolo, že existovalo množstvo iných uzavretých skupín, ktoré síce mali viac členov, ale boli aj tak uzavreté. My sme sa v tej našej takmer všetci poznali osobne, takže sme boli niečo ako neorganizovaný klub. Prečo teda nikdo nenadával na nejaký KPM? Pretože ho nemrzelo, že do toho klubu nezobrali aj neho.

Keďže už nie som členom CSMS, neviem, ako to tam vyzerá teraz. S niekoľkými členmi som stále v kontakte, píšeme si a debatujeme na súťažiach. Zdá sa mi však, že aktivita ich verejnej stránky poznateľne klesla, čo je z môjho pohľadu veľká škoda. 

Martin ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa osobných, pracovných a samozrejme modelárskych úspechov.