Turecké dobrodružstvo pokračuje! Prečítajte si REPORT Lukáša Kvietka

Po ťažkej noci sa k reportu zo skvelého piatka dostávam až neskoro v sobotu. Pôvodný plán bol trochu iný, ale ťažká noc to zariadila inak. Tak to snáď všetko do raňajok, na ktorých sme už mali byť pred polhodinou stihnem.

Už vo štvrtok sme vedeli, že Kadir má so svojimi ľuďmi pre nás pripravený perfektný program na celý piatok. Dohodli sme sa, že o pol 10tej sa stretneme všetci na recepcii a autobusom sa prepravíme na prvé z mnoho miest, ktoré nás čakali.

Po pár minútach štverania sa do kopcov sme sa dostali do starého centra Bursy Tophane, odkiaľ bol nádherný výhľad na celé mesto, aj napriek zdanlivo viditeľnému smogu. Keďže je aktuálne v Turecku od 1. marca do 29. marca Ramadán, rátali sme s rôznymi obmedzeniami, ale na druhej strane aj so zaujímavosťami, ako boli modlitby muezína v hrobke Osmana Gaziho.

Po asi hodine strávenej v starom centre sme sa presunuli do historického múzea Ottomanovej ríše Panaromic, kde sme si okrem kúpi suvenírov vypočuli aj prednášku o vzniku Bursy.

Ani sme si neuvedomili ako nám čas doobeda rýchlo ubehol a pri autobuse Kadir zahlásil, haide, ideme na obed. Po pár minútach sme sa dostali do oblasti Osmangazi veysel karani, do reštaurácie Imren, na vychýrený turecký Iskander Kebab. Kto by nevedel, čo to je, tak je to jahňacie mäso pripravované na vertikálnom ražni s pitou praženou na masle, ajvarom a kajmakom. Možno nie pre každého delikatesa, ale pre mäsožravcov, ako sme my to bolo nebíčko v papuľke.

Asi po polhodine sme sa dostali do areálu univerzity Uludağ, kde sa nám chcel Kadir pochváliť zrenovovanou stíhačkou RF-84F Thunderflash, na ktorej renovácii sa nemalou mierou podieľal aj samotný Kadir.

Po krátkej prednáške sme vedeli, že nás čaká ešte niečo zaujímavé, a nemýlili sme sa teda ani trochu. Po diaľnici sme sa vybrali smerom ku jazeru Gölyazi, známe aj pod historickým názvom Apolyont. Keď sme si mysleli, že nás už nič nemôže prekvapiť, tak nás prekvapila výletná loď Sultan Kayiği a krátka plavba okolo poloostrova z Merkez do Saz Yolu a naspäť. Neskutočne príjemný čas strávený s priateľmi na vode.

Pri jazere Gölyazi nás ešte čakala jedna zastávka a to pri najstaršom tureckom strome Ağlayan çinar – plačúci javor, ktorý má približne 753 rokov.

Na koniec výletu nás ešte naši tureckí priatelia zobrali do kaviarne Yildis Tepe v meste Mudanya s nádherným výhľadom na Marmarské more a na pravú tureckú kávu.

Po celom dni a nádherných zážitkoch sme sa ešte vybrali do obchodu v blízkosti Kadirovho bytu, pretože sme si na spríjemnenie večera chceli kúpiť nejaké „chipsy a arašidy“ a následne sme sa presunuli do Kadirovej dielne, kde mal prichystané veci potrebné na súťaž a naše modely, ktoré nám do Turecka priviezol z Belehradu. Neviem, či som sa vyjadril celkom presne, keď som to nazval dielňou, pretože to čo sme videli, bol splnený sen každého modelára.

Za chvíľu sa začína v Burse súťaž a my sa určite o malú chvíľu pripomenieme aj s prvými fotografiami zo súťaže.