Ako vyzeral jeden z najaktívnejších dní EastModels tímu v Srbsku?

V piatok v Srbsku sme mali dopredu naplánovaný, ale to, čo sme včera všetko stihli sa nám nesnívalo ani v najlepšom sne. Táto krajina má pre nás vždy pripravené nejaké nové veci. A aj keď si myslíme, že sme tu toho zažili veľa, resp. takmer všetko, život nám prinesie niečo nové. Včerajšok bol síce mimoriadne aktívny, náročný a dlhý, ale stál rozhodne za to! Kto sa chce dozvedieť viac, čítajte ďalej...

Vstal som skoro ráno, aby som napísal report prvého dňa. Deň predtým sme sa dohodli, že ráno pôjdeme spoločne na prechádzku Báčskym Petrovcom a popri tom by sme kúpili burek. Nenašlo sa síce veľa odvážlivcov, ale bolo to fajn, pretože som nešiel na prechádzku sám.

Každému, kto raz bude v Srbsku odporúčame vyskúšať na raňajky burek. Máte na výber mäsový alebo syrový. Táto balkánska pochúťka sa konzumuje spoločne s jogurtom a garantujem vám, že ak si ho ráno dáte, veľmi dlhú dobu nebudete cítiť hlad.

Štart včerajšieho programu sme mali stanovený na deviatu hodinu. Ešte predtým za nami prišiel Bojan, majiteľ Villa Ana, aby sa s nami rozlúčil.

Zbalili sme sa do áut a vyrazili na cestu do Padiny. Padina je najslovenskejšia obec na celom svete. Nápad ísť sem síce vznikol na poslednú chvíľu, ale po včerajšku viem povedať prečo. Cesta bola pomerne rýchla a aj keď nás navigácia previedla zaujímavými a dobrodružnými cestami... 

nakoniec sme všetko zvládli a o pol dvanástej parkovali auto pred obecným úradom v Padine.

Hneď po našom príchode sa nás ujala pani Danka Markušová. Keď sme sa rozhodli, že náš program v Srbsku na piatok si kvôli našim talianskym priateľom zmeníme, napísal som príspevok do padinskej skupiny na facebooku. Ihneď na to mi napísala Danka, ktorá so mnou veľmi intenzívne komunikovala a ponúkla nám počas našej prítomnosti v Padine program.

Nikdy doteraz sa nám takáto situácia nestala. Chodíme sem od roku 2017 a snaha nadviazať kontakt s miestnou slovenskou komunitou vždy stroskotala. V Padine to je inak. Danka mi v stredu poslala harmonogram, čo všetko pre nás padinčania pripravili. Prvým programom bolo stretnutie s predsedom (starostom) obce Padina. Už táto informácia vo mne vyvolala určitú vážnosť situácie. Pôvodne som myslel, že návštevu Padiny zahrniem do tohto reportu, ale urobím to inak. Tomuto jedinečnému miestu a ľuďom, ktorí tu žijú venujem samostatný článok, pretože chcem, aby všetci vedeli ako sa o nás Slováci v Padine postarali. Zatiaľ chcem touto cestou poďakovať Danke Markušovej a všetkým ľuďom, s ktorými sme sa včera v Padine stretli. Bolo to nezabudnuteľné.

Aj keď sme náš program v Padine po dohode chceli skrátiť do 14:00, odchádzali sme odtiaľto pár minút po pol štvrtej. Ponáhľali sme sa, pretože na nás čakal náš dlhoročný priateľ Zoran „Profa“ Jakovljevič. Zoran nás pozval ku nemu domov do Pančeva a takéto pozvanie je pre nás vždy vzácne. Byť totižto ochotný podeliť sa o svoj životný priestor s partiou 8 ľudí je niečo výnimočné.

Zoran spolu so svojou manželkou pre nás pripravili fantastickú pljeskavicu a vynikajúce koláče. Ani si neviete predstaviť, ako nám to „urobilo“ dobre.

Ja osobne som u Profu obdivoval jeho zbierku modelov. Moje modely po ich dokončení končia v škatuliach od topánok a rozmýšľam tiež na tom, že si pre ne zabezpečím vitrínu. Zoran ju má dokonca vytvorenú tak, že v nej môžete okrem modelov nájsť skutočne raritné predmety.

Radi by sme u Zorana doma zostali dlhšie, no už na nás čakal Marko Jelovac v Belehrade, pretože pre nás zabezpečil lístky na basketbalový zápas Červenej hviezdy Belehrad a Olympiacos Piraeus. Mierny problém sme mali s nájdením parkovacieho miesta a s „teroristom“ medzi nami, ale nakoniec sme to všetko zvládli. O basketbale v Srbsku som veľa počul, ale počuť je iné ako zažiť. Poviem vám, to čo sa včera dialo v Belehradskej aréne na zápase sme nikdy nezažili a asi ani nezažijeme. Tá atmosféra bola tak silná, že bolo niekoľko momentov, kedy išli človeku zimomriavky po tele.

Vidieť, ako fanúšikovia fandia svojmu tímu bol úžasný zážitok. Pôvodne som si myslel, že také vysoké tempo fandenia je len na začiatku, ale mýlil som sa. Počas celej hry bol v hale obrovský hluk a povzbudzovanie. Bolo to fantastické. Ďakujeme Marko!

Zo zápasu sme sa rozhodli odísť trošku skôr. Aj kvôli nášmu ubytovaniu, ak kvôli tomu, aby sme predišli „zápche“ v uliciach, po zápase. Čakal na nás už len jeden a posledný bod programu ubytovanie. To sme sa rozhodli po rokoch zmeniť a vyskúšať niečo nové. Vyzerá, že sme urobili dobre. Pred jedenástou sme boli na mieste. Unavení, hladní, smädní, ale plní zážitkov. A takéto Srbsko máme radi...