Modelářsky svět Zlín 2024 - REPORT Lukáša Kvietka

Konečne som sa po víkende dostal k počítaču a môžem napísať pár riadkov, postrehov a emócií, ktoré som zažil na súťaží Modelářsky Svět v Zlíne.

V Zlíne som ešte nebol, napriek tomu, že je to české mesto blízko slovenských hraníc. Nejako som asi nemal možnosť, a poviem to na rovinu, ani potrebu ísť pozrieť toto krásne priemyselné mesto. Kto by nevedel, tak Zlín sa priemyselne rozmáhal hlavne od roku 1894, kedy tu svoju obuvnícku firmu založil podnikateľ Tomáš Baťa. Od roku 1926 sa Zlín zmenil na aglomeráciu plnú funkcionalistickej architektúry. Najznámejšou a najvýznamnejšou budovou sa stal Baťov mrakodrap, tzv. „dvadsatjednotka“. Avšak aj ostatné budovy v priemyselnom komplexe sú neskutočne krásne a vyžaruje z nich čaro moderného priemyslu. A prečo to píšem? Pretože v tomto areáli v jednej z budov, a to 14/15 Baťův institut sa konala už spomínaná súťaž Modelářsky Svět. Rozhodol som sa, že spojím príjemné z užitočným, a do tohto pre mňa neznámeho mesta som sa na súťaž vybral.   

Už dávnejšie som s Jančim riešil, že on pôjde do Nitry a ja si pre zmenu tento rok otočím Čechy. Zaregistroval som modely a hneď prvé prekvapenie prišlo už deň po ukončení registrácie. Vo večerných hodinách mi prišla SMS od jedného z organizátorov, ktorý mal na starosti registráciu - Honzu Krysteka. Miesto toho, aby moje pochybenie v registrácii neriešili, poprípade sa vyhovorili na to, že mi registrácia neprešla mi napísal a problém, ktorý som si spôsobil svojou nepozornosťou sme do pár minút vyriešili. Jednoducho bolo vidno, že chlapi sa tomu venujú a záleží im na každej jednej nedoriešenej, alebo chybnej veci. Za mňa veľké plus za prístup, aký organizátori zaujali.

Po príchode na miesto súťaže v sobotu o pol deviatej ma pri registrácii čakal Honza a do pár minút som bol zaregistrovaný, vybavený, a milo prekvapený. Keďže som nemal čas a možnosť sa dostať k bankomatu, pretože som do Zlína prišiel neskoro večer, a nemal som pri sebe žiadne české peniaze, tak som sa cítil trochu trápne, že sa zaregistrujem na „sekeru“ a peniaze im donesiem hneď, ako nájdem bankomat. Rýchlo a jednoducho vyriešená situácia – dalo sa totižto platiť kartou priamo pri registrácii, kde mali k dispozícii platobný terminál. Skvelá myšlienka páni a dokonalé zjednodušenie situácie nielen pre zahraničných modelárov.

Pri vstupe mi do očí udrela úžasná plocha, ktorú pre návštevníkov pripravili nadšenci RC modelov. Viac, ako 30 ks RC modelov na ploche možno 50 metrov štvorcových. Po celý čas súťaže ste RC modelárov mohli stretať v celom priestore súťaže.

Veľmi pozitívne hodnotím priestor, ktorý mali organizátori pripravený. Skvelé miesto s množstvom priestranných miestností, kde sa zmestilo všetko. Od výstavy papierákov, cez plasty, RC, tvorivé dielne pre deti (čo bolo za mňa neskutočné oživenie pre návštevníkov) až po predajcov a bar, v ktorom ste si mohli dať skvelú kávu, miliardu druhov nápojov až po niečo skvelé pod zub.

Ale vrátil by som sa na chvíľu k dielňam, ktoré mali organizátori pripravené pre všetky deti. A teda okrem možnosti skladať a lepiť plastikové modely, bola možnosť polepiť si aj množstvo papierových modelov, a pre tých najmenších aj možnosť skladať si stavebnice COBI. Takže všetko pod jednou strechou, všetko ideálne pre tých najmenších modelárov, a hlavne množstvo personálu, ktorý sa deťom nepretržite venoval. Takže za túto atrakciu Vám patrí uznanie a veľká vďaka.

Samotná súťaž bola pre mňa niečím iná a rozdielna oproti tým ostatným, na ktoré chodievam. Bola to prvá súťaž, kde bolo viac papierových modelov, ako tých plastikových. Samozrejme, bolo to spôsobené tým, že hlavným partnerom bola firma Betexa, ktorá sa prioritne venuje práve papierákom. Ale na obranu musím povedať, že už rozširuje svoje portfólium a začali sa vo veľkom venovať aj plastu, takže máme na trhu ďalšieho veľkého predajcu. Musím uznať že som netušil, že komunita papierových modelárov je tak veľká. Ale medzi papierovými modelmi som našiel množstvo unikátov. Najviac ma samozrejme zaujal najväčší model na výstave, a bol nim Topoľ. Čo dodnes nechápem je, ako také množstvo papiera dokázalo držať pohromade.

Napriek tomu, že plastikových modelov bolo na súťaži rapídne menej, organizátori mali rovnaký počet kategórii ako pre papiere, tak pre plasty. Takže je vidieť, že sa snažia otvoriť svoje brány aj plastikovým modelárom. Za mňa trochu škoda, že sa súťaže nezúčastnilo viac modelárov z oblasti plastu, ale organizátorom sme prisľúbili, že sa pokúsime súťaž viac spropagovať aj medzi plastikových modelárov, aby sa tento počet v budúcnosti aspoň vyrovnal.

Výhodou bolo, že súťaž mala formát dvojdňovky, čo po tohtoročnej súťaži, ktorú sme organizovali my, ale podujali sa na to už aj chalani zo Šumperka, Nového Targu, či iných európskych krajín, a ktorej formát mi prirástol k srdcu môžem len pochváliť. Za mňa, a za celý tým Eastmodels môžem dvojdňové súťaže len odporučiť. Modelár si postupne uvedomí, že to nie je len o modeloch, súťaži a medailách, ale aj o ľuďoch, zážitkoch a priateľstvách, ktoré práve na viacdňových súťažiach zažijete. Máte množstvo času spoznať nových ľudí, porozprávať sa, pozrieť si okolie, mesto, predajcov, dať si niekde skvelú večeru, alebo len tak s partiou vybehnúť na pivo, pokecať a vypadnúť od bežného stereotypu a rutinných povinností. Nám sa napríklad v sobotu podvečer podarilo navštíviť neďaleké kúpeľné mestečko Luhačovice, a bol to veľmi príjemný výlet.

Druhý deň sa niesol v podobne príjemnej atmosféry a ubehol veľmi rýchlo. Ja som musel ešte raz a znova nafotiť modely, pretože mi prvý deň nefungoval foťák tak, ako by som chcel a fotky z výstavy boli úplne nanič. Našťastie som to stihol včas a drvivú väčšinu modelov sa mi ešte podarilo zachytiť na objektív. O 15tej hodine začalo vyhodnotenie, čo bolo za mňa možno trochu neskoro, hlavne pre ľudí, ktorí merali do Zlína väčšiu cestu. Ja som sa domov dostal až po 10tej hodine večer, ale vôbec to neľutujem. Telo síce bolo unavené, ale hlava aspoň trochu vyčistená a pripravená na ďalší hektický týždeň v práci. A to je presne dôvod, prečo robíme tento koníček. Vymaniť sa zo stresu, vyčistiť si hlavu, spoznať nové miesta a užiť si krásne chvíle s ľuďmi ktorí za to stoja. Za mňa pekná súťaž so srdcom a teším sa na ďalšie z radov Modelářsky Svět. Už teraz viem, že nás čaká súťaž v Plzni, vo Veľkom Meziříčí a myslím, že aj v Brne. Takže chalanom okolo Tomáša Bělka držím palce a verím, že ďalšie súťaže budú ešte kvalitnejšie a väčšie, a za Eastmodels Vám môžem sľúbiť, že budeme pri tom.