E-day 2024 - REPORT Jána Moravčíka

E-day 2024 je za mnou. Viem, že to už možno vyznie otrepane, ale aj tento víkend bol pre nás náročný. Nám to ale nevadí, sú momenty a ľudia, pre ktoré sa oplatí niekoľko hodín cestovať. Takéto situácie a priatelia boli súčasťou aj tohto víkendu. Keď so mnou zostanete, dozviete sa viac.

Na tohtoročný E-day som sa rozhodol cestovať už v lete, je to akcia, na ktorej som bol naposledy v roku 2017, a tak som cítil potrebu navštíviť ju opäť. Okrem toho ma motivovali ďalšie dve dôležité veci. Prvou bola podpora firmy Eduard, keďže táto podporila špičkovými stavebnicami našu akciu EastModels Challenge, ktorú sme v auguste v Liptovskom Hrádku zorganizovali. Ako poďakovanie pripravil Láďo Vallo jedinečnú plaketu, kde okrem originálnej črepiny, ktorú sme spoločne vykopali (viac info TU) umiestnil aj logá našich akcií, pretože Eduard v tomto roku podporil súťaže vo Svite, Liptovskom Hrádku, Návsí a Šumperku. Pri tejto príležitosti sme sa stretli s pánom Janom Zdiarskym, ktorý túto podporu pre nás zabezpečoval. Ďakujeme ešte raz, veľa to pre nás a naše súťaže znamená!

Druhou vecou bol sľub, ktorý som dal môjmu talianskemu priateľovi Fabiovi Besanimu, ktorý bol taktiež súčasťou súťaže EMC 2024 a pri spoločnom stretnutí na mojej chate sme sa na tomto dohodli. Fabio je pre mňa a celý tím EastModels veľmi dôležitý. Je to človek, ktorý je pre nás veľmi blízky a modelárstvo vníma rovnako ako my. Viac ako ocenenia zo súťaží sú pre neho dôležitejšie priateľstvá a jedno také vzácne vzniklo v Liptovskom Hrádku. S Fabiom som sa včera stretol a odovzdal mu tričko ambasádora našej značky v Taliansku, bolo to prekrásne stretnutie a my sa už nevieme dočkať ďalších spoločných výjazdov.

Ale aby som sa vrátil na začiatok tohto víkendu. Pôvodný plán bol, že na E-day budeme cestovať v sobotu skoro ráno. Nakoniec nám Marek Zindulka ponúkol nocľah a cestu sme si tak rozdelili. Vyrazili sme teda v piatok poobede. Večer sme sa stretli s chalanmi z klubu a spoločne strávili večer.

Čas odchodu sme si stanovili na šiestu hodinu ráno. Zo Šumperku to bolo do Milovíc ešte dve a pol hodiny. Cestou sme sa zastavili v „mekáči“ na raňajkách. Je to už taký náš dlhoročný rituál.

Cesta išla hladko a navigácia nám ukazovala príchod okolo pol desiatej. Obavy z toho, či to stihneme sme začali mať, keď sme prichádzali k tankodromu a ostali sme stáť v kolóne. Nakoniec sme to všetko stihli a musím povedať, že takúto masovú akciu som ešte v živote nikde nezažil.

Registrácia vďaka tímu Luboša Kunu bola absolútne pohodlná a po jej expresnom vybavení sme si išli vybaliť modely na výstavu a do súťaže. Klubovú prezentáciu sme mali spoločne s chalanmi zo Šumperku a modelármi z Dobříšu. Bola to výborná zostava a deň nám spoločne ubehol veľmi rýchlo.

Ešte doma som si zaumienil, že fotografie modelov lietadiel chcem zverejniť na obed. Aj napriek nie ideálnemu priestoru (kategórie lietadiel boli umiestnené v najexponovanejšej uličke a medzi ľuďmi som si odstál hodinu, aby som ich nafotil) a pomalému internetu, sa fotogaléria lietadiel na webe objavila už pár minút po dvanástej. Asi to bolo dobré, pretože k tomuto času bola zobrazená už viac ako 3400 krát.

Po tomto som už mal viac voľnejšieho času. Využil som ho na stretnutie s Jindrom Štěrbáčkom, ktorý prišiel na E-day tiež. Pri pohľade na priestory, kde sa súťaž uskutočnila som bol na začiatku dňa v rozpakoch. Nakoniec som si zvykol a ocenil jeho potenciál. Je to absolútny unikát vidieť súťažné modely a pri nich tak veľké množstvo bojovej techniky a predajcov.

Čo sa týka predajcov, bolo ich tu neúrekom a sortiment bol skutočne pestrý. Ja som sa zastavil už tradične na stánku MN modelář, kde mi Miroslav opäť odprezentoval novinky z ich produkcie. Je neuveriteľné, kam sa posunuli za tri týždne, kedy sme sa videli naposledy.

Na súťaži som sa stretol s chlapcami z KPM Bratislava, ktorí usilovne pracujú na prípravách Plastikovej zimy, ktorá sa uskutoční 30. novembra v OC Styla na Zlatých pieskoch. Podľa ich slov sa modelári majú na čo tešiť. My tam budeme tiež a o všetkom dôležitom z príprav vás budeme v najbližších dňoch informovať.

Aj na E-day sme sa rozhodli oceniť modely našou plaketou. Prvý model bol zároveň mojim restom z tohto roku. Model od Jana Vyskočila, ktorý robil počas EastModels 24 hodinového online maratónu.

Druhým modelom je Hawker Hurricane mk.IIb v mierke 1/48 od Jana Baranca.

No a nakoniec to najlepšie pre mňa z celej súťaže, a to nová dioráma od Radima Šroma. Radim, si frajer!

Musím oceniť organizátorov, že pristúpili k zmene formátu vyhodnotenia. Slávnostný ceremoniál sa týkal len víťazov kategórií a špeciálnych cien. Ostatní ocenení modelári si s lístkom ocenený model išli cenu vyzdvihnúť.

Už dlhodobo hovorím, že pri akciách rozmerov ako je E-day sa to inak ani nedá robiť, ak organizátori nechcú nechať modelárov dve hodiny čakať na vyhodnotení. Robili sme to tak my u nás, urobili to chalani v Šumperku a súťažiaci to veľmi ocenili. Aj kvôli tomuto benefitu sme už pár minút pred piatou sadali do auta a išli domov. Do Šumperku sme prišli pred deviatou hodinou večer, prehodili sme veci do Romanovho auta a vyrazili naspäť na Slovensko. O jednej hodine ráno som už ležal v posteli doma a pred zaspaním som si prešiel deň, aby som si pripravil scenár tohto reportu.

Keď som cestoval na tohtoročný E-day vôbec som nevedel, čo mám čakať. Viem, že súťaž dlhé roku “putovala“ a hľadala si miesto. Verím, že ho našla. Priestory tankodromu sú skvelé a na to, aby človek všetko obehol, jeden deň nestačí. Vedel som, že sa jedná o veľkú akciu, ale keď som videl to množstvo návštevníkov, musím konštatovať, že nič masovejšie v Československu nemáme. Chválim všetkých, ktorí za organizáciou toho mimoriadne hodnotného podujatia stoja. Ďakujeme a vidíme sa budúci rok!