Martin Kováč - interview 1.časť
Martin, v skratke sa čitateľom predstav a popíš, ako si sa k modelárstvu dostal.
Momentálne mám 24 rokov, žijem v dedine pri Piešťanoch, vyštudoval som editorstvo a vydavateľskú prax na univerzite v Nitre, pracujem ako redaktor a editor pre miestny týždenník. Medzi moje ďalšie záľuby okrem modelárstva patria online hry (najmä League of Legends), hororové filmy, vodné fajky a viaceré kreslené seriály. Práve vďaka tým seriálom mi medzi viacerými kolegami prischla prezývka „poník“. Ako stredoškolák som počúval výhradne metal, no postupne som si obľúbil elektronickú hudbu, predovšetkým dubstep, house a drum n‘ bass (napr. Zomboy, Kill the Noise, Pendulum, Deadmau5, Excision, DJ PON3 a mnohí ďalší).
K modelárstvu som sa dostal asi ako väčšina z nás, vďaka rodičom. Mohol som mať 5 alebo 6 rokov, keď som na Vianoce dostal model lode Santa Maria, pravdepodobne od Revellu. Odvtedy som lepil všetko, čo mi prišlo pod ruku. Neskôr som objavil modely áut Monti System, ktoré som skladal niekoľko rokov a mal som ich doma snáď všetky. Keď som mal 12 rokov, kamarát, ktorý tiež lepil modely, sa mi pochválil, že si kúpil model tanku (M-12 GMC, prebal Revellu). Tým sa pre mňa otvoril úplne nový svet, dovtedy som z nejakého dôvodu vôbec netušil, že sa robí aj niečo také ako modely tankov. Stále si pamätám moje prvé tanky: Leopard 1A2 od Italeri, KV-1 od Tamiye (ktoré som dal spolu do mojej prvej „diorámy“ vyrobenej z črepníka naplneného hlinou). V tomto období sa zrodila aj moja srdcovka, T-35 od ICM. Tento model mi chceli rodičia kúpiť na meniny, avšak ja som si vybral niečo iné, a odvtedy som to ľutoval.
Skús sám seba opísať, aký si modelár?
Staviam modely pre radosť, lebo ma to baví! Ale vážne... V prvom rade staviam to, čo ma skutočne baví. A to sú tanky. Kolesová alebo nepancierová technika ma nikdy moc nelákala. Myslím, že nikdy som sa nešpecializoval na nejakú konkrétnu armádu, obdobie alebo bojisko, hoci sa mi odjakživa páčila sovietska technika. Vždy som skrátka lepil to, čo sa mi páčilo. Zakaždám sa snažím vybrať si niečo, čo sa dá zaujímavo nafarbiť alebo opotrebovať. Samozrejme, vo veľa prípadoch zohráva svoju úlohu aj môj osobný vkus. Ako modelár som prechádzal rôznymi fázami a vyvíjal som sa. Dúfam, že tento vývoj sa ešte nezastavil, pretože potom by to už bolo všetko len o tom istom a bola by to nuda! Kedysi som pri stavbe modelov nehľadel na žiadne historické súvislosti alebo vierohodnosť mojej práce. Neskôr som sa zameral na modely spravené podľa „voľnej inšpirácie“ a model som považoval za trojrozmerné plátno, na ktoré sa dá maľovať. Svojím spôsobom tak vidím modely aj teraz, avšak uvedomil som si, že kvalitný obraz musí byť namaľovaný na kvalitnom plátne, preto sa v súčasnosti venujem rovnako precízne stavbe aj farbeniu a k modelu si už nesadnem bez notebooku s podkladovými fotografiami.
Moson show 2015 (zľava: David Parker, Radek Pituch a Martin)
Tvoje predlohy modelov sú vždy veľmi zaujímavé, kde sa inšpiruješ?
Inšpiráciu hľadám najmä na internete. Veľmi dlho bol zdrojom mojich predlôh Google, dnes sa k tomu pridal aj Facebook. Na tejto sociálnej sieti existuje množstvo výskumných skupín venujúcich sa konkrétnemu tanku alebo konfliktu a dajú sa v nich nájsť neskutočné veci. Taktiež som sa skamarátil s viacerými ľuďmi, ktorí sú odborníkmi na rôzne konflikty a stroje, prípadne majú prístup k veľmi zaujímavým fotkám. Určite sa však nedá nájsť na každý jeden model originálna a zaujímavá predloha. Myslím, že v takom prípade by mal modelár spraviť svoj výtvor zaujímavý kvalitou povrchovej úpravy, pretože, čo si budeme nahovárať, aj dokonalá maketa nafarbená tmavozelenou farbou bude rovnako nezaujímavá ako tank postavený zo štyroch Lego kociek.
Vo fotogalérii si môžete pozrieť Martinove modely od roku 2008 - 2012, sú zoradené chronologicky. V druhej časti rozhovoru prinesieme jeho najnovšie modely.
Aký je rozdiel medzi Martinom Kováčom modelárom dnes a Martinom Kováčom modelárom spred 7 rokov?
Zhruba pred 7 rokmi som postavil pár modelov, po ktorých ma viacero ľudí prestalo brať ako chalana, čo len machruje a nič nevie. Pamätám si najmä stavbu tanku E-100, ktorá mala na internete aj na súťažiach odozvu, o akej sa mi ani nesnívalo. Vtedy som to všetko bral ako nekonečnú zábavu, pri ktorej som sa nenechal obmedzovať žiadnymi pravidlami. Bol som vtedy dosť rozjašený, alebo ako by sme povedali tu u nás, otarený. Mnohým ľuďom sa to nepáčilo, no mňa tento prístup tešil. Nepotreboval som na model s doplnkami minúť 200 eur. Vtedy som dokonca ešte nemal problém použiť gumové pásy zo stavebnice...
Najväčší rozdiel medzi mnou teraz a mnou v roku 2008 je najmä prístup ku všetkému. Či už ide o zhodu s originálom, vierohodnosť odtieňov, logickosť opotrebovania, rovnováhu medzi realistickým a umeleckým aspektom, detailnosť stavby či povrchovky. Toto je rozdiel, ktorý si všimli určite všetci, čo moju tvorbu počas tých siedmich rokov sledovali. Druhým obrovským rozdielom, ktorý som si však všimol len ja, je absencia bezstarostnosti a pocitu, že to je všetko len hobby. Vytratila sa z toho tá čistá detinská radosť, ten relax. Áno, stále ma to baví, ale už to nie je taká zábava ako vtedy. Obávam sa, že už ani nikdy nebude. Toto je môj najväčší problém. Nedokážem si večer sadnúť k modelu, hodiť za hlavu všetky starosti reálneho života a vypnúť mozog. Okrem mňa existuje množstvo ľudí, ktorí majú odo mňa určité očakávania. Preto sa s každým modelom snažím priniesť niečo originálne, nové, niečo lepšie. Keby som si chodil k modelom len resetovať hlavu, rozhodne by som sa nedostal tak ďaleko.
Na jednej strane ma teší, že sa stále zlepšujem a moja práca sa ľuďom páči. Na druhej ma mrzí, že už to nie je ako kedysi, ľudovo povedané: „už to neni taká sranda“.
Workshop počas súťaže MODELLBRNO 2015
Martin, pravidelne môžu čitatelia vidieť tvoje modely v časopise Modelář, rovnako tak v zahraničných magazínoch. Pamätáš si ešte na stavbu svojho prvého modelu do Modelára, resp. do zahraničného časopisu?
Samozrejme. Prvým publikovaným modelom bol Sturer Emil od Trumpeteru. Pristupoval som k tomu dosť seriózne, najprv som sa Jezevčíka spýtal, o čo by mal záujem a či by mu tento model vyhovoval. Aby mal model úroveň, nakúpil som naň aj doplnky. Stavbu som prezentoval na Modelfore, kde mi kolegovia pomohli s výskumom konkrétneho stroja, ktorý som lepil. Farbenie som si už nechal pre seba a model s postupom som zverejnil v Modelárovi.
Prvý publikovaný model v mesačníku Modelář
Prvým modelom publikovaným v zahraničnom časopise bol Super Pershing v Military Illustrated Modeller pár rokov po publikovaní Sturer Emila. Hoci som celý postup publikoval na fóre, šéfredaktorovi to neprekážalo, keďže väčšina čitateľov tohto magazínu o existencii Modelfora ani nevie.
Prvý model publikovaný v zahraničnej tlači
V druhej časti rozhovoru nám Martin odpovie na otázky, kto je podľa neho najlepší modelár na svete, rovnako tak vysvetlí, že publikovanie modelov nie je až také jednoduché a prezradí vám, aké sny si chce v modelárskom živote splniť. Sledujte stránky, bude to zaujímavé.
Súvisiace články
Pridané 15.08.2023RozhovoryArchívny článok
Pridané 07.06.2017
Pridané 21.04.2017
Pridané 22.01.2017
Pridané 29.11.2016
Pridané 21.11.2016
Pridané 16.11.2016
Pridané 01.10.2016
Pridané 28.06.2016
Pridané 01.05.2016
Pridané 07.03.2016
Pridané 23.02.2016
Pridané 28.12.2015
Pridané 25.12.2015
Pridané 20.12.2015
Pridané 04.11.2015
Pridané 21.10.2015
Pridané 08.10.2015
Pridané 21.09.2015
Pridané 03.09.2015