Aký bol Telford 2023? Prečítajte si REPORT Antonia Rudolfa Kalika

Scale Model World, meno súťaže, ktorú pozná snáď každý modelár. Tak ako každý nadšenec plastikového modelárstva som sa chcel zúčastniť tejto akcie a tento rok sa mi to podarilo. V piatok vo večerných hodinách som priletel na letisko Birmingham, kde som aj počas celého víkendu spal a dochádzal som do Telfordu vlakom. 

Modely mi dodávkou zobrali členovia klubu MK Zobor za čo by som im chcel veľmi poďakovať nakoľko mi výrazne uľahčili prenos modelov.

V sobotu som vstal plný nadšenia, vlakom sa dopravil do Telfordu, kde som prišiel hodinu pred otvorením hál, ale aj napriek tomu už čakali ľudia v rade, ktorá siahala až von.

Po otvorení som si prevzal svoje modely od členov MK Zobor a bol som ich odovzdať do súťaže. Priestor, kde sa konala súťaž bola v porovnaní s celou rozlohou akcie zanedbateľná, zabrala ani nie tretinu jednej haly z celkových troch hál. Súťažných modelov bolo niečo cez 1300. O 11:00 sa súťažný priestor uzavrel a bol opäť otvorený o 15:00, kedy už pri ocenených modeloch boli lístky s označením Gold, Silver, Bronze alebo Commended a Finalist. Ja som získal dve striebrá a špeciálnu cenu od IPMS Italia za najlepšie Axis lietadlo.

Hodnotenie na tejto súťaži sa mi zdalo pomerne zvláštne, niekedy sa mi zdalo, že horšie modely boli ocenené a lepšie modely od nich neboli ocenené, ale táto akcia nebola primárne o súťaži, ale o predajcoch, klubových stoloch a priateľských rozhovoroch s ľuďmi z celého sveta. Bolo zaujímavé viesť rozhovory s modelármi napríklad z Brazílie, Austrálie alebo Spojených štátov amerických.

Ako som už spomínal, všetko sa odohrávalo v troch veľkých halách, oproti ktorým je súťaž v Mosoni ľahko prekonaná. Mnohé modelárske firmy tu prezentovali svoje novinky, ako napríklad Airfix, ktorý predstavil svoj úplne nový model Messerchmittu Me 410 v mierke 1/72. Večer ma čakal návrat vlakom do Birminghamu, ktorý bol zážitkom sám o sebe, nakoľko zrušili priamy spoj na stanicu Birmingham International, na ktorú som sa musel dostať, tak ma čakalo komplikované prestupovanie na inej stanici, ale nakoniec som prišiel tam kde som mal…

Druhý deň, opäť cesta vlakom do Telfordu, táto už prebehla bez problémov. V nedeľu som prišiel trochu neskôr, nakoľko v nedeľu nechodili tak pravidelne vlaky ako v iné dni. Zo stanice som bežal na výstavu aby som len tak tak stihol odovzdávanie špeciálnych cien. Potom som si bol prebrať štandardné ocenenia. Tie sa tu odovzdávajú pri stole na tom určenom, kde každý súťažiaci príde s lístkom ktorý mu bol daný ku výhernému modelu a organizátor mu odovzdá ocenenia. Po tomto som mal ešte chvíľu na prejdenie sa po halách a potom nasledovalo balenie modelov. Modely som opäť odovzdal členom MK Zobor, ktorí ihneď odcestovali domov. Po uzavretí priestorov som znovu cestoval do Birminghamu.

V pondelok v poobedných hodinách som odlietal domov, doobedie som využil na fotenie lietadiel, nakoľko som bol ubytovaný na letisku a taktiež som spotter lietadiel. Celý výlet hodnotím ako vydarený, veľmi som si to celé užil. Je to rozmerovo úplne niečo iné a počet predajcov bol až neuveriteľný. Návšteva ďalšieho ročníku ma určite láka, jediné čo ma odrádza je cestovanie a dostupnosť tejto akcie. Autom je to ďaleko, letecky je tiež trochu problém sa tam lacno dostať. Nakoniec by som chcel poďakovať svojej mame, ktorá ochotne absolvovala celý tento výlet so mnou.