Fénix Cup 2024 - návrat na súťaž do Vukovaru + fotografie modelov

Po  ranom prebudení okolo pol šiestej ráno v Báčskom Petrovci sme všetci traja vyrazili do Noveho Sadu, kde Janči ostal na súťaží Novosadsky Ikar. Vyhadzoval som ho v blízkosti Dunaja, pretože si chcel ráno obzrieť Petrovaradinskú pevnosť.

My s Ondrejom sme pokračovali na cestu do Chorvátskeho Vukovaru, kde sa konala súťaž Fénix cup 2024. Cesta  prebiehala v pohode a aj na colnici nebol žiaden problém tak ako minulý rok. V meste sme trocha blúdili, no aj tak sme na mieste boli niečo pred deviatou.

Po zvítaní sa s našim priateľmi z chorvátska sme prebrali registračné lístky a povykladali modely na stoly. Po uložení modelov som bol oslovený, či nepôjdem hodnotiť súťažné modely. Túto ponuku som prijal. Súťaž oficiálne začala po jedenástej, a to chorvátskou hymnou a príhovorom. O 12:00 sme mali malú poradu, kde sme si rozdelili kategórie. Hodnotenie nám trvalo zhruba do 14tej, potom sme sa presunuli na obed do miestnej reštaurácie, kde nás čakala  domáca fazuľová polievka s párkom. Bola vynikajúca a dobre nám padlo, že jej chuť sme si vychutnávali v príjemnej spoločnosti ostatných modelárov. Po obede sme sa s Ondrejom išli prejsť pozrieť mesto. Samozrejme, že sme neobišli Vukovarskú vodnú vežu, ktorá bola cez občiansku vojnu zničená.

Keďže na veží sme už boli v decembri minulého roku po ceste do Belehradu, tak výstup na ňu sme tohto roku vynechali a radšej sme išli do múzea vojenskej techniky. Áno boli sme tam aj v zime, ale teraz bolo príjemne teplo, a tak sme si mohli lepšie pozrieť celú expozíciu.

Zhruba o štvrtej poobede sme prišli na miesto konania súťaže, kde som urobil nejaké fotografie modelov a porozprával sa s miestnymi modelármi a tiež s kamarátmi z Rimavskej Soboty, ktorí tam prišli tiež.

Vyhodnotenie  začalo presne o piatej. Po ukončení sme sa rozlúčili a „upaľovali“ späť do Noveho Sadu, kde nás už čakal Janko aj s Mikym Šljivicom. V meste sme trochu posedeli aj s ďalšími členmi klubu vo vojenskej  krčmičke, kde bolo veľmi príjemne. Miky navrhol, aby sme išli pozrieť aj k nim do klubu, čo v nás zanechalo veľmi silné pocity a ako už písal Janko v REPORTE, všetka česť k tým ľuďom, ktorí aj napriek vojne stále toto krásne hobby „uctievali“. Áno, ešte teraz mi behajú zimomriavky po tele z toho krásneho stretnutia.