Laco Nagy - slovenská spojka s Mosonom

Ahoj Laci, v prvej otázke sa našim čitateľom predstav, odkiaľ pochádzaš, koľko máš rokov a ako si sa dostal k modelárstvu.

Mám 45 rokov, pochádzam a žijem v strede Žitného ostrova, v Dunajskej Strede. K modelom som sa dostal ešte ako cca 8 - 9 ročný, keď mi raz rodičia kúpili model lietadielka v miestnom hračkárstve. Samozrejme, ako každý, aj ja som ho zbúchal za jeden podvečer a pamätám, že som doma našiel len lepidlo na nafukovačky – Fatracel ... s tým som ho lepil.

Pamätáš si ešte na svoju prvú absolvovanú súťaž?

Prvú súťaž? Hm, to bolo ešte za socíku, ale už neviem kde bola. Viem, že som zažil prvú depku z modelov, ktoré som tam videl. Ale po návrate z vojny som bol na prvej súťaži v Bratislava v Karlovej Vsi, to bolo niekedy v roku 1993.

Bol si modelár jednotlivec alebo si bol organizovaný?

Ako žiak základnej školy som chodil do krúžku, ktorý viedol môj triedny učiteľ, ale chudák sa v tom veľmi nevyznal, tak sme ho skôr učili my. Potom v roku 1995 sme v Dunajskej Strede založili klub, ktorý fungoval až asi do roku 2008. Zaujímavé bolo, že vlastne sme začínali hneď organizovaním výstavy. Zároveň sme chodili aj na akcie iných klubov - vtedy bol veľký rozmach klubov na Slovensku.

Prečo klub v Dunajskej Strede zanikol?

Dôvody boli rôzne. Boli sme ako klub, členovia SPMS v rámci ZMoS-u a keďže ZMoS dostal po delení majetku budovu bývalého ZVAZARM-u v Dunajskej Strede, tak sme tam dostali klubovňu. Lenže  práve v tom roku zanikla SPMS, a tým nás vypoklonkovali z klubovne, nemali sme sa kde stretávať a klubová činnosť postupne ochabla. To bol hlavný dôvod.

V predchádzajúcej odpovedi si spomenul, že v tom období bol rozmach vo vznikaní nových klubov, Prečo to tak bolo?

Myslím, že dovtedy sa  „utriasli“ veci, či už po organizačnej stránke alebo aj sa upokojili „porevolučné“ vášne a aj obyčajní ľudia sa začali akosi viac spoločensky angažovať. Ľudia začali nachádzať cestu jeden k druhému. Podľa mňa to boli pekné časy...

Ľudia na Slovensku ťa ale poznajú ako slovenskú spojku elitnej modelárskej súťaže Moson Show. Ako si sa dostal k tejto funkcii?

Už ani neviem kde sme získali informáciu, že v priestoroch knižnice v Mosonmagyorovari sa koná výstava modelov, ktorá trvala tuším dva týždne. Tak sme sa ako klub vybrali to Mosonu a pozreli na tú výstavu. Bol tam vyložený kontakt na vedúceho klubu, teraz už známeho Andrása Egresiho, ktorému som potom napísal list a pozvali sme ho na našu výstavu. On mi poslal slovenský preklad propozícii na ich ďalšie podujatie, ktoré už malo byť spojené aj so súťažou. Ten preklad bol taký mizerný, že ja som sa mu hneď ponúkol, že mu ten preklad prerobím. Tak vlastne začala spolupráca. Neskôr ma požiadal, aby som mu pomáhal s ďalšími prekladmi a prezentáciou súťaže na Slovensku a v Česku. S Andrásom sme sa stali fakt dobrými priateľmi. Dokonca bol aj na mojej svadbe.

András a Laco na jednom z ročníkov Moson Show

Prijal vtedy vaše pozvanie na súťaž a pricestoval do Dunajskej Stredy?

Áno samozrejme, prišli aj s poriadne „napakovanými“ autami. Oni si veľmi považovali česko-slovenských modelárov a boli veľmi radi, že získali takto cezo mňa kontakty. Neskôr som s nimi chodil aj na ich „spanilé jazdy“ po slovenských a českých súťažiach. Na otočku Plzeň, Brno, Zlín ... na Slovensku Nitra, Nové Zámky, Banská Bystrica. Nakoniec ma na súťaži v Mosoni v 2006 vyhlásili aj za čestného člena ich klubu. Potom však prišlo trochu horšie obdobie v mojom živote, istý čas to dokonca vyzeralo tak, že modely zavesím na klinec. Na dva roky som vtedy aj s Mosonom musel prerušiť spoluprácu. Z toho dokonca jeden ročník som ani nebol pozrieť súťaž v Mosoni. 

Modellbrno (zprava András, Martin Schuster a Laco)

Prezradíš niečo o tých dôvodoch tvojho výpadku?

No, bola to taká zmes. Po 15 rokoch v štátnej službe som z nej odišiel a ťažko bolo človeku, ktorý si zvykol na ten systém uchytiť sa v súkromnom sektore. Doma som mal vtedy syna - škôlkara a pritrafili sa k tomu aj zdravotné problémy, kvôli ktorým som napríklad zanevrel na syntetické farby. No ale nakoniec som to prekonal - zamestnal sa vo verejnej správe. Výmenou chémie za „ekologickú“ som sa čiastočne zbavil zdravotných problémov a syn povyrástol.

Súťaž v Mosoni dnes patrí medzi najvýznamnejšie na svete. Keďže si bol pri jej vývine, skús nám prezradiť tvoj názor, ako sa dostala tam, kde je dnes.

Ja si myslím, že veľa je v prístupe Andrása. Je to diplomatický človek. Napriek tomu, že je veľmi slabý v cudzích jazykoch, dokáže sa dorozumieť s každým. Veľa robí aj poloha mesta - je vlastne v trojuholníku troch štátov Slovensko, Maďarsko, Rakúsko. Blízko je Česko, rovnako ako aj Chorvátsko, či Slovinsko. Aj pre vzdialenejších je blízko jedno z najväčších letísk strednej Európy - vo Viedni. Samotné mesto ma čo ponúknuť pre hostí. Veľa robí aj absolútne ústretový prístup mesta, ako takého. Zároveň je to dobrý biznis aj pre majiteľov penziónov, hotelov v meste... vďaka tejto akcii, sa im sezóna začína o mesiac skôr. Bohužiaľ bez biznisu nič nejde. Andrása to stálo veľa úsilia a ciest po rôznych súťažiach, než si vybudoval dôverné vzťahy s inými klubmi.

Moson Show 1999

Myslíš si, že na úroveň modelov a modelárov, ktorí do Mosonu cestujú ovplyvňuje aj ich spôsob hodnotenia modelov?

Všetko ma svoje za, aj proti. Niekoho to prísne hodnotenie môže aj odradiť, iní to zase berú ako výzvu. Je fakt, že športový komisár, aj predseda komisie sú veľmi prísni ľudia. Úrovni modelov v Mosoni napomáha aj tá rôznorodosť rôznych, teraz je to módne nazývať  „modelárskych škôl“. Na druhú stranu, kvalitné modely vidíš aj na iných súťažiach, len tu je ich veľa na jednom mieste.

Tohto roku to bude 20. jubilejný ročník. Máš informácie o modelároch, ktorí sa do Maďaska chystajú?

Práve teraz prebieha na FB stránke Moson show postupne predstavovanie celebrít, ktoré majú zavítať na podujatie a nerád by som prezrádzal vopred nejaké mená. Nech to ma tak trochu grády. Čo však môžem prezradiť, nakoľko už aj tam to už odznelo, príde napríklad Roman Volchenkov, ale to ty už určite vieš.

Zorganizovať takéto podujatie by nebolo možné bez podpory samosprávy a sponzorov. Podľa výsledkov práce má András aj v tomto dobré kontakty.

Áno, je to tak. Každoročne akciu podporuje mesto, samospráva, veľká je podpora aj od univerzity, napr. tým, že poskytuje skvelé priestory. Čo sa týka mesta, tento rok to už zašlo tak ďaleko, že už to nie je akcia s podporou mesta, ale priamo je to už akcia mesta ako takého. Má to však trochu aj takú, pre modelárov nemilú aj často kritizovanú stránku. Určite si si všimol, že neexistuje akési slávnostné otvorenie akcie, aké poznáme napríklad u nás - uvítanie účastníkov, príhovor starostu atď. V Mosoni sa dôraz kladie na vyhlasovanie výsledkov. Aby však zabezpečili čo najväčší počet účastníkov vyhlasovania, nikde sa nevyvesuje výsledkovka. Organizátori potrebujú, aby na to v závere aj tí sponzori a predstavitelia mesta videli, že aká je návštevnosť a záujem o akciu, ktorú podporujú. To je to, o čo ma aj András vždy prosí, aby som to účastníkom nejako vysvetlil.

Ďakujeme za rozhovor.