Aká bola súťaž v Istanbule? REPORT Antonia Kalika

Kompletná fotogaléria zo súťaže World in Scale 2023

Nádherný víkend v Istanbule je za mnou, a keď som písal tento report, tak som bol práve na ceste domov. Tento rok ma opäť nesklamal, za mňa bola súťaž tento rok ešte lepšia ako minulá. Hneď na začiatok by som chcel napísať ako som dopadol - štyri prvé miesta a jedno bronzové miesto, všetky v kategóriách leteckej techniky, taktiež to bola moja úplne prvá súťaž kde som mal všetky modely výlučne v seniorských kategóriách. Nakoľko mám stále 16 rokov, tak som mal byť v juniorskej kategórii, ale jeden z organizátorov mi navrhol, aby som vyskúšal dať všetky modely do seniorských kategórií. Som úprimne veľmi prekvapený, že som dokázal získať prvé priečky medzi dospelými modelármi.

Teraz by som rád povedal niečo o tejto súťaži, ako prebieha atď. nakoľko je veľmi odlišná od súťaží, ktoré poznáme v okolí Česka a Slovenska. Súťaž sa konala v luxusnom štvorhviezdičkovom hoteli v mestskej časti Altunizade na ázijskej časti Istanbulu. V tomto hoteli som bol taktiež ubytovaný. Priestory, v ktorých sa súťaž konala pôsobila luxusne - koberce, tapety na stenách, krásne lustre. Počas celej súťaži bol zadarmo k dispozícii turecký čaj, káva alebo iné občerstvenie.

Súťaže sa zúčastnilo 630 modelov. Súťažiaci pochádzali zo Srbska, Rumunska, Turecka, Slovenska a zdá sa mi že aj z Bulharska. Ako som už písal, možnosť priniesť modely mala byť už v piatok, ale z organizačných dôvodov to nebolo možné. Modely som priniesol v sobotu okolo 10:00. Miestnosť, ktorá je určená pre súťažne modely je oddelená od predajcov a v tento deň do nej nemal okrem organizátorov prístup nikto. Modely som musel dávať do rúk organizátorov a tí následne modely dávali na stoly. Za mňa bola nevýhoda trochu to, že nie vždy uložili modely na podložky vždy podľa mojich predstáv, ale nič sa s tým nedalo robiť. Predajcovia ešte rozkladli svoje produkty a nie všetci to stihli ešte v sobotu, čiže až v nedeľu sme mohli vidieť všetkých predajcov. Medzi nimi bola napríklad firma Habibi Models, od ktorých som aj tento aj minulý rok dostal nejaké dary, za čo im veľmi ďakujem.

Modelári pomaly prinášali svoje modely a mnohí mali záujem sa so mnou rozprávať, či už na tému aké sú súťaže na Slovensku a Česku alebo rôzne priateľské témy. Stretol som sa tu s mnohými priateľmi z Turecka a taktiež zo Srbska. Veľmi ma tešilo, keď mali domáci záujem sa so mnou rozprávať a veľmi rad som im zodpovedal všetky otázky, nakoľko všetkých zaujímalo ako toto hobby vyzerá na Slovensku. Tiež by som rád spomenul, že ak sa chystáte na túto súťaž, pripravte na to, že nič tu nebude v angličtine, ani registrácia modelov. Zvyčajne mi elektronická registrácia zaberie pár minút, táto mi zabrala vyše hodiny.

Ako som už písal, nikto v sobotu nemohol ísť do priestorov s modelmi, ale ja som dostal výnimku na 10 minút a mohol som ísť narýchlo spraviť pár fotiek, ktoré ste TU mohli vidieť. Modely tureckých modelárov sú v niečom iné, neviem to úplne popísať, ale mám z nich úplne iný pocit ako z modelov ktoré poznáme my. Súťaži dominujú F-4 Phantomy a F-16 v tureckých farbách. Za mňa, kto nemá tieto modely doma, tak je hanbou ľudu, oni to už berú skoro ako samozrejmosť, že každý modelár musí mať F-4 alebo F-16 v ich farbách, mnoho modelárov za mnou chodilo a hovorili, aby som im ukázal svojho Phantoma alebo F-16 a keď som im povedal ,že ich nemám tak zostali veľmi prekvapení, priam zarazení týmto faktom. Nuž je to trochu iná kultúra.

Kým u nás prevláda “španielska škola”, u nich podľa mňa platí heslo: ,,Čím čistejší model a čím tmavší wash tým lepšie.” Mnoho modelov je tu veľmi čisto postavených bez výraznej patiny, ale majú na sebe čisto čierny wash, ktorý kričí už na pol miestnosti. Len málo bolo takých, ktoré boli opatinované pribižne takým spôsobom ako poznáme my. Na súťaži prevládajú skôr menej kvalitné modely. Na našich súťažiach to moc nevidno, ale tu nájdeme veľmi veľa modelov v mierke 1/32 alebo modely typu Concord v mierke 1/72. Neviem čo viac napísať ku kvalite modelov, urobte si mienku sami prezretím galérie modelov.

Nedeľa - finálny deň súťaže. Ráno mali na súťaž prístup len súťažiaci, tentokrát bol otvorený aj priestor s modelmi. Neskôr mohli prísť aj nesúťažiaci. Doobeda prebiehal aj workshop pre deti, kde si mohli postaviť za pomoci skúsených modelárov jednoduchý model, ktorý si následne mohli zobrať aj s farbami domov. Je super vidieť, že aj tu majú modelári záujem zaujať aj mladšiu generáciu. Po priateľských rozhovoroch a fotení modelov začalo vyhlasovanie výsledkov, moment, na ktorý som sa veľmi tešil aj napriek tomu, že som si moc neveril s nejakou šancou na umiestnenie medzi dospelými. Vyhlasovanie začalo tureckou hymnou, ktorú hrdelne spievali snáď všetci okrem mňa, mojich rodičov a zahraničných súťažiacich. Najskôr si členovia klubu medzi sebou povymieňali ocenenia ako poďakovanie za prácu rozhodcov a zorganizovanie súťaže. V detskej kategórii neboli víťazi, ocenené boli všetky deti. Ako som už písal, vyhral som štyri zlaté medaile a jeden bronz s modelmi Tempest 1/32, Mirage III 1/48, Leo C30 1/35, Dh-2 1/48, Spitfire 1/72 (bronz). Bol som veľmi milo prekvapený a veľmi ďakujem organizátorom sa ocenenia, nikdy by som nepovedal že takto zaskórujem v seniorských kategóriách.

Práve sme na 13-tej hodine cesty a domov nás čakajú ešte tri hodiny a týmto by som chcel veľmi poďakovať svojim rodičom a hlavne svojmu otcovi ,ktorý už túto 16 hodinovú cestu so mnou absolvoval po druhýkrát, bez ich podpory by táto účasť nebola možná. Taktiež chcem poďakovať organizátorom za skvelú súťaž a novým aj starým priateľom za stretnutia ,ktoré som si veľmi užil. Dúfam že sa vám tento report páčil a motivoval vás zúčastniť sa súťaží mimo vašu komfortnú zónu.