Matej Paluda - interview

Ahoj Matej, my sme sa osobne spoznali v roku 2012 na súťaži Panzershow v Návsí. V skratke sa čitateľom nášho portálu predstav.

Ahoj, áno je to tak. Hoci prostredníctvom internetu sme sa poznali i pred tým, osobne sa tak stalo až pomerne nedávno. Nuž, čo o sebe povedať? Pôvodom som z krásneho mesta pod Urpínom, Banskej Bystrice, ale v mojich 13-tich rokoch sme sa presťahovali do Žiliny, kde žijem už 18 rokov. Takže som už vlastne viac Žilinčan, než Banskobystričan. Vyštudoval som strednú aj vysokú školu so strojníckym zameraním a teraz pracujem  ako strojný konštruktér, takže k technike ako takej mám blízko vlastne celý svoj doterajší život. V minulosti som však skúsil rôzne zamestnania, medzi iným aj prácu vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline. Tu som pracoval ako sanitár na operačných sálach na oddeleniach gynekológie a chirurgie a krátku dobu aj ako asistent námestníka a námestníčky pre ošetrovateľstvo. Táto práca mi dala do života zaujímavé skúsenosti, hlavne ma utvrdila v tom, že to najvzácnejšie, čo človek človeku môže dať, je pomoc, podpora a súcit. 

Počas 24-hodnovéh modelárskeho "patláku" na súťaži v Čani (2015)

Pamätáš si ešte kedy bol tvoj prvý kontakt s modelmi a kedy ti modelárstvo učarovalo najviac?

Môj prvý kontakt s modelmi sa udial niekedy vo veku mojich 8 – 9 tich rokov. Asi ako väčšina, som začínal svoje modelárske pokusy so stavebnicami od Kovozávodov Prostějov, či Směru. Pamätám, že prvé modely, čo sa mi dostali pod ruku boli Avia C-2 a MiG-21 od KP. Vtedy sa o regulérnom modelárstve nedalo ani hovoriť, boli tie typické „rýchlostavby“ za jeden, dva večery, bez poriadneho začistenia dielov a farbenia. Avšak dodnes s nostalgiou spomínam na tie staré krabičky s peknými kresbami.

K vojenskej technike, presnejšie povedané k tankom, ma doviedla v mojich 14-tich stará sovietska knižka „Oružie pobědy“ (prekl. „Zbrane víťazstva“), ktorú som kúpil sa bývalých 20 korún od môjho spolužiaka v 9. triede na základnej škole. A vtedy to prepuklo - moja láska k sovietskej a ruskej technike. Vďaka tejto knižke som zistil, akú pestrú paletu typov používala Červená armáda. Že to nie je len o T-34, či KV. Že disponovali arzenálom od maličkých tančíkov a plávajúcich tankov až po ohromné päťvežové monštrum, akým je T-35. Vtedy bolo jasné, že si minimálne niektoré z nich si chcem zohnať a postaviť ako model – toto bol ten moment, kedy mi modelárstvo učarovalo najviac.

Si špecialista na ruskú resp. sovietsku bojovú techniku. Čím ťa táto technika tak nadchla?

V prvom rade by som to rád upresnil. Síce sa zaujímam o sovietsku resp. ruskú techniku ako takú, ale čo sa modelov týka, môj primárny záujem je smerovaný na tanky. Ťažko stručne opísať, čím ma nadchli. V prvom rade svojou pestrosťou, čo sa predlôh týka. Od strojov z 30. rokov, inšpirovaných západnými konštrukciami, cez vojnové konštrukcie vyznačujúce sa účelnosťou a jednoduchosťou až po súčasné stroje vyznačujúce sa kompaktnosťou, pohyblivosťou a vysokou palebnou silou. Práve snaha vždy nájsť rozumný kompromis medzi efektivitou, spoľahlivosťou a technologickosťou konštrukcie je to, čo robí sovietsku/ruskú tankovú školu zaujímavou. Sovietske, ruské a ukrajinské stroje sa väčšinou vyznačujú účelnosťou, jednoduchosťou a zároveň vzhľadovou eleganciou. V čiastočnom kontraste v porovnaní so staršími typmi sú najmodernejšie konštrukcie ako napríklad T-90SM či T-14 „Armata“, ktoré si síce zachovávajú niektoré jednoduché prvky svojich predchodcov, avšak sami o sebe predstavujú vysoko sofistikované stroje, ktoré ničím nezaostávajú za západnými náprotivkami. Hoci zo začiatku ma viac zaujímali skôr ťažké tanky série KV a IS, rokmi sa môj primárny záujem presunul na opačnú stranu hmotnostného spektra, k ľahkým tankom. Kto ma trochu pozná vie, že mojou najväčšou láskou sú ľahké tanky z prvej polovice Veľkej vlasteneckej vojny, vytvorené v konštrukčnej kancelárií Nikolaja Astrova, stroje T-40, T-30 a T-60. V posledných rokoch sa mi ale veľmi zapáčili i moderné tanky, hlavne séria T-64 a T-80, rovnako aj najmodernejšie ruské typy ako napr. T-90SM. Samozrejme, skoro každý východný tank má v sebe niečo zaujímavé, takže by som si dokázal postaviť prakticky ktorýkoľvek typ.

Naopak, dám ti inú otázku, ktorý model, by si si nikdy nepostavil? (je jedno, či lietadlo, scifi alebo nejaký druh bojovej techniky)

Som zástancom tvrdenia, že nikdy nehovor nikdy. Priznám sa ale, že nijak extra ma neťahá fantasy, či scifi. Som na to asi moc veľký realista.

Zaoberáš sa stavbou modelov v mierke 1:72 a si známy svojim zmyslom pre detail. Ak by si si mal vybrať fázu stavby modelu, ktorá ťa baví najviac, čo by to bolo?

Mám veľmi rád „hranie“ sa s detailami, dorábky, úpravy a prácu s leptanými dielmi. Samozrejme, povrchová úprava je veľmi dôležitá, netvrdím, že ma nebaví, ale stavebná časť ma vždy bavila o kúsok viac. Takže áno, som konštruktér. Pokiaľ by som to mal konkretizovať, najradšej mám tú fázu, keď model začína dostávať finálny tvar a začína sa kompletizovať zo všetkých pripravených podzostáv. Vtedy človek vidí, ako mu dielo rastie pod rukami.

Aký typ striekacej pištole používaš a ako veľmi je v konečnom výsledku modelu táto pomôcka dôležitá?

Už roky pracujem s dvojčinnou Revell Profesional Master Class s 0,5mm tryskou. Napriek väčšiemu priemeru trysky sa s ňou dajú striekať aj ozaj jemné detaily a linky. Nedám si na ňu dopustiť, pracuje sa mi s ňou vynikajúco. Má robustnú konštrukciu a dobre sa čistí. Pred vyše rokom som si k nej dokúpil ukrajinskú MIOL-ku, čo je vlastne klon čínskej Fengdy s tryskami a ihlami 0,2 resp. 0,3mm. Používam ju ako záložnú pištoľ, resp. na striekanie ozaj jemných vecí. Pre mňa je striekacia pištoľ nevyhnutnosťou, bez nej by som ťažko dokázal urobiť napr. efekt modulácie, či plynulé prechody farieb na členitom povrchu.

Veľa modelárov o dnešnom modelárskom trende tvrdí, že je to len o povrchovej úprave, ako sa pozeráš na tento fenomén?

Osobne si myslím, že skvelo nafarbený a napatinovaný model, ktorý ale nemá dobre zvládnutú stavbu, nestojí za veľa, rovnako, ako dokonalo postavený model so slabou povrchovou úpravou. Proste musí byť určitá rovnováha. Práca s podkladmi a aspoň čiastočné preštudovanie predlohy býva dnes mnohými hodne podceňovaná. Nie je to dobré, pretože modelár by sa mal snažiť, pokiaľ možno, o čo najväčšiu zhodu s predlohou. Preto je modelár a nie maketár. Celkovo je ale tento fenomén asi spojený s dnešnou konzumnou dobou, ktorá ľudí absolútne nenúti vložiť do svojej práce trocha snahy navyše. Netvrdím, že za dnešné ceny by modelár nemal dostať kvalitný model, ale robiť „cavyky“ kvôli nejakej jednoduchej úprave, či dorábke, mi príde dosť scestné. Samozrejme každý podľa svojich možností a schopností, ale treba si uvedomiť, že cenu modelu dodáva práve to, čo do neho vloží sám modelár ako pridanú hodnotu – vlastnú prácu. Isteže, aj pri sebeväčšej snahe sa stane, že sa na niečo zabudne alebo sa niečo prehliadne, dôležitý je však celkový dojem. Poviem príklad- keď si vezmeme dva modely s povrchovkou na približne rovnakej úrovni, tak určite urobí lepší dojem model, ktorý má opravených alebo upravených 9 z 10-tich slabých miest, ako model, ktorý bude postavený len čisto z krabičky, bez úprav.

Často sa stretávame na modelárskych súťažiach, máš medzi nimi najobľúbenejšiu?

No, to si mi dal teraz ťažkú otázku, lebo ako sám dobre vieš, každá má svoju atmosféru. Celkovo preferujem radšej menšie regionálne súťaže pre ich komornejšiu atmosféru, ktorá umožňuje v kľude stretnúť sa a porozprávať sa. Keby som mal narýchlo menovať moje obľúbené, tak by to bola určite Panzershow v Návsí, TT Model v Trnave, Bulldog Fest v Liptovskom Hrádku či Plastic Model Čaňa . Na týchto podujatiach sa vždy stretneme taká partia ľudí, že ma bolí brucho od smiechu ešte niekoľko dní.

s priateľmi na súťaži v Návsí (2012)

Na facebooku v poslednom čase čítam, že si sa spolu s manželkou dal na beh. Čo ti prináša táto aktivita?

K behu ma „dotiahla“ moja polovička Lucka. Spočiatku to bolo len o udržaní schudnutých kíl, ale časom, so zvyšovaním sa nabehaného objemu, som prišiel na to, čo je na ňom tak fascinujúce – je to úžasný filter na každodenné starosti. Proste sa oblečieš, obuješ a bežíš kam ťa nohy ponesú. Napr. nič sa nevyrovná behu po nočných uliciach, keď je všade konečne kľud a pokoj. Beh je zároveň aj o pokore a disciplíne. Proste dáva ti dobrý pocit z toho, že niečo robíš pre seba nielen fyzicky ale i psychicky.

S manželkou Luckou počas behu

Pred pár týždňami sme spolu písali a ty si ma informoval, že v Žiline bude po rokoch opäť modelárska súťaž, ako prebiehajú prípravy?

Doterajšie prípravy nám išli z môjho pohľadu až prekvapivo hladko. Výber termínu i hľadanie priestorov šlo pomerne rýchlo, rovnako tak aj tvorba plagátu súťaže. Mali sme trocha obavu z termínu, ktorý sme si vybrali a to nie ani tak z dôvodu konania sa parlamentných volieb, ako skôr preto, že celkový čas na prípravu je dosť krátky. Pokiaľ sa však nič vážne neudeje, mali by sme všetko pohodlne stihnúť. Pred pár dňami sme dostali ponuku lepších priestorov a tiež sme diskutovali o veciach okolo propozícií a ocenení, takže v najbližších dňoch prinesieme ďalšie aktuálne informácie.

Na čo sa môžu modelári, ktorí navštívia ZA model tešiť?

Máme dohodnutých zaujímavých predajcov a pripravujeme blok troch workshopov, ktoré budú zamerané na povrchovú úpravu, prácu s plechovými dielmi a farbenie figúrok. Okrem klasických ocenení v jednotlivých kategóriách pripravujeme aj špeciálne ceny. V skratke asi toľko, všetky informácie zverejníme priebežne a včas. Zároveň dúfam, že našu akciu príde podporiť čo najviac ľudí a návštevníci sa budú u nás budú cítiť dobre.